"Dátum 28. máj 1811 zostane nielen v letopisoch Bratislavy, ale aj celého Uhorska smutný a nezabudnuteľný," napísali 31. mája 1811 noviny Pressburger Zeitung.
Svoje najlepšie architektonické obdobie zažil hrad počas panovania Márie
Terézie. V septembri 1741 práve na bratislavskom hrade apelovala na
vlasteneckú obetavosť uhorských národov a na ňom zazneli pamätné slová
verných poddaných: "Vitam et Sanguinem pro regina nostra" ("Život a krv za našu kráľovnú").
Za vlády Márie Terézie prešiel areál Bratislavského hradu rozsiahlou
prestavbou. V tom období sa stal sídlom uhorského miestodržiteľa Alberta
Sasko-Tešínskeho, zaťa Márie Terézie. Okrem úprav samotného hradu došlo
aj k jeho rozšíreniu o viaceré prístavby. Z východnej strany k nemu
pristavili Terezianium s obytnými priestormi, zo severu bola pristavená
krytá jazdiareň spolu s barokovou záhradou a záhradným pavilónom a k
západnej strane pribudla hospodárska prístavba.
Po smrti panovníčky v roku 1780, nastúpil na trón jej syn Jozef II.,
ktorý začal s reformami a tie neobišli ani Bratislavu. Zrušil úrad
uhorského miestodržiteľa a krajinské úrady presunul z Bratislavy do
Viedne a Budína. Tým stratil nedávno dokončený hrad v podobe
reprezentatívnej rezidencie svoje využitie. V roku 1784 sa tu usídlil
generálny seminár katolíckej cirkvi, ktorý vychovával kňazov katolíckej
cirkvi. Medzi jeho absolventov patrili aj poprední slovenskí národovci
Anton Bernolák a Juraj Fándly.
Po osemnástich rokoch sa seminár presťahoval do Trnavy a odvtedy nastalo
pre Bratislavský hrad, ako historickú pamiatku, obdobie úpadku. V roku
1802 bol pridelený vojenskej správe a vzácne priestory sa premenili na
ubytovne pre vojakov, čo sa stalo hradu osudným.
Postupné chátranie urýchlil obrovský požiar, ktorý z nedbanlivosti
vojakov vypukol v paláci 28. mája 1811. Okrem deviatich obetí mu
podľahla celá stavba paláca, Terezianum, ako aj mnoho budov v areáli
hradu i v podhradí. Popolom ľahlo až 77 budov mimo hradného areálu.
Materiálne škody sa odhadovali na viac ako dva milióny zlatých. Oheň
ušetril iba stavby na severnej a južnej strane hradného areálu.
Hradný palác sa zmenil na zrúcaniny, o ktoré sa takmer jeden a pol
storočia nikto nestaral. S jeho obnovou a rekonštrukciou sa začalo až v
roku 1953. Iniciátorom myšlienky bol spisovateľ a maliar Janko Alexy a
autormi projektu Alfréd Piffl a Dušan Martinček. Rekonštrukčné práce
prebiehali v rokoch 1956 až 1970 a ich cieľom bolo obnoviť hrad do jeho
podoby z tereziánskeho obdobia. Ďalšia komplexná obnova, spojená aj s
podrobným archeologickým a historicko-architektonickým výskumom, sa
realizovala v rokoch 2008 až 2014.
Dnešné využitie Bratislavského hradu, ako národnej kultúrnej pamiatky,
nadväzuje na jeho historický odkaz. Okrem expozícií Slovenského
národného múzea (SNM) sa časť jeho priestorov využíva na reprezentačné a
štátne účely.
Ako povedala TASR Andrea Litváková z Historického múzea SNM pri
príležitosti 210. výročia veľkého požiaru Bratislavského hradu
pripravili spoločne s Národnou radou (NR) SR špeciálnu videoprojekciu.
Na južnej a východnej fasáde Hlavného paláca hradu sa bude premietať v
piatok 28. mája 2021 po 20.00 h. (po zotmení) až do polnoci.